Ktovie, koľkokrát už Richard Sulík oľutoval svoje ranné brífingy u Mariána Kočnera.
Treba povedať, že kritika bola na mieste, s osobami Kočnerovho rangu sa politik nemá čo radiť, tým menej, keď je práve predsedom parlamentu a teda druhým najvyšším ústavnými činiteľom.
Áno, Kočner je, ehm, kontroverzná „osobnosť“, ale zasa odtiaľ-potiaľ. K lídrovi opozície netreba pociťovať nijakú zvláštnu náklonnosť, aby sme povedali, že členovia Smeru nie sú tí najpovolanejší, aby mohli kádrovať paletu sociálnych kontaktov politických súperov.
Prirodzene, stačilo by poukázať, koľko smerákov s Kočnerom pestuje rádovo iný formát vzťahov ako pojedanie chlebíčkov pri termostate, ale zlomyseľnosť nás môže doviesť aj ďalej.
S kým Robert Fico v rokoch 2006 - 2010 debatoval na koaličnej rade? A vo vláde?
A v beduínskom stane náhodou nesedel s istým plukovníkom, zhodou okolností líbyjským diktátorom, ktorý prijal zodpovednosť za teroristický útok nad Lockerbie? Ale problémom je Sulík a Kočner?
Povedané slovníkom Jacquesa Chiraca, opäť tu niekto premeškal príležitosť mlčať.
