Odkedy aj Juncker hovoril o rybích prstoch v správe o stave Únie, snáď aj my môžeme povedať čosi o spišských párkoch.
Nedávne testy Asociácie spotrebiteľov a Veterinárneho a potravinového ústavu, ktoré ukázali, že spišské párky neobsahujú to, na čo sa zaviazali chránenou receptúrou, len potvrdzujú pochybnú povesť potraviny.
Ešte v raných časoch hoaxu kolovala ľudová spotrebiteľská povera, že párky jesť nemáme. Raz preto, lebo sú tam vraj zomleté celé zvieratá aj s chlpmi a kopytami.
Inokedy preto, že sa údajne vyrábajú z fazuľovej múčky a obsahujú ledva stopy mäsa. Do tretice: miesto fazule tam vraj dávajú geneticky modifikovanú sóju.
Odkedy si ľudia nedorábajú potraviny sami a nepoznajú mäsiara, ktorý ich klame, nezostáva im iné, než klebetiť o tom, čo jedia. A párky sú vďačným cieľom.
Uznajte, mäso je tu zmenené neznámym procesom na ružovú hmotu v črievku, ktoré je niekedy ešte obalené igelitom. Stačí ohriať vodou z rýchlovarnej kanvice, ako keď si zalievate čaj.
Čo môže byť výstižnejším protikladom teplej domácej váry?
A teda aj príkladom životného štýlu mimo kruhu rodiny. Párky, to je študentský život s igelitkou na parapete miesto chladničky. Párky, to sú vývarovne, kde sú procesy automatizované a z pokroku sa stala karikatúra. Párky, to sú raňajky v hoteli, kde nemajú nič pre vegetariánov a všetko z preglejky.
Hovorili nám, že ak už, tak preboha aspoň tie lepšie. A mali na mysli tie s prívlastkom – frankfurtské, viedenské a spišské.
Preto výsledky testovania len potvrdili podozrenie. Že ani tie lepšie nie sú bohvieaké.
