Autor je poslanec NR SR, pôsobí v klube OĽaNO
Patrí k demokratickej abecede, že odmena poslanca nie je obdobou mzdy pracovníka vyrábajúceho zvarky, i keď ju obaja minú na obživu.
Odmenou poslanca si občan republiky nepredpláca viac zákonov ani žiadne „chodenie do práce“. Má iný účel: vytvára podmienky na slobodný výkon mandátu.
Je totiž naším záujmom, aby sa jadro demokracie, ktorým je poslanecký zbor, nestal závislým od niekoho, koho nevidno. Odmena poslancovi zabezpečuje šancu hlasovať slobodne, na základe najlepšieho vedomia a svedomia.
Jasné, boli a sú aj ľudia, čo konali podľa svojho svedomia aj bez odmeny, na úkor existencie svojich rodín, kedysi aj za cenu straty slobody. Ale každodennú a dlhoročnú prevádzku štátu na tom stavať nemožno.
Štát potrebuje poslancov, čo nemusia z existenčných dôvodov nadbiehať finančným žralokom, vládnucej moci, a ak sa to prieči ich svedomiu, ani vlastnej politickej strane. Kým má republika takýchto poslancov, jej demokracia je v poriadku.
Keď slobodný hlas poslanca rozhodol
Slobodný výkon mandátu ťažko zmerať, najmä ak poslancom nemožno vyčítať, že sa spravidla stotožňujú s líniou strany, za ktorú kandidovali. Sloboda výkonu poslaneckého mandátu sa neprezentuje často – tak to so záchrannými brzdami už býva.
Spomeňme kauzu Gaulieder, ktorý bol prenasledovaný pre obranu práva na slobodný výkon mandátu. Alebo na tých poslancov HZDS, čo napriek zastrašovaniu zahlasovali v roku 1994 za pád vlastnej, Mečiarovej vlády.
Sotva si dnes pamätáme poslankyňu Annu Draxlerovú, učiteľku telocviku, ktorej hlas rozhodol. Hoci členka HZDS, postavila sa za pád Mečiarovej vlády.
