Po dvadsiatich rokoch sa Slovensko opäť norí do vojny inštitúcií. Vládna koalícia, špeciálne premiér, útočia na (zimný) palác, kde si prezident buduje kruhovú obranu.
Zatiaľ vysoko väčšinový názor, že Fico sa brutalitou Mečiarovi nevyrovná, už dostáva zabrať. Až do tej miery, že útoky sú simultánne, naraz na viacerých frontoch.
Miliónová kvázifaktúra za lety do Popradu sa prelína s vyšetrovaním údajného pozemkového podvodu aj pripomienkou dalajlámu, ktorého prijatie má byť dôkazom, ako Kiska škodí štátu.
Za ťažké župné straty Smeru hľadá Fico kompenzáciu. Na úspešnosti kampane proti Kiskovi nevisí nič menšie než rozhodnutie premiéra – áno/nie – skúsiť ešte jednu kandidatúru. Je si totiž vedomý – a prieskumy to podčiarkujú –, že v priamom súboji by opäť ťahal za kratší koniec.
V situácii, keď vládna strana už vedie kampaň, je od prezidenta legitímne očakávať, že urýchli svoje rozhodnutie. Pričom, ak si je istý, že v SR sa deje – okrem iného – „zneužívanie moci“, je jeho morálnou takmer povinnosťou, aby bolo kladné.
