Autor je učiteľ a spisovateľ
Je utorok, odvolávajú Kaliňáka, púšťam si priamy prenos a pritom viem, že lepšie by bolo pustiť si plyn, lenže nedá sa odolať, je tam Matovič, veselo bude hlboko do noci, nadávky, excesy, obscénne gestá, skrátka kino ako sviňa, a to ešte netuším, že miera animozity prekoná nielen moje očakávania, ale aj to, čo som nikdy od rozpravy v slovenskom parlamente nečakal.
Už po prvých vystúpeniach je jasné, aký bude mediálny ohlas. Pobúrení ostanú všetci a ostal by som taký aj ja, keby mi v jednom momente nedošlo, že všetko je vlastne v poriadku.
Fakt je, že o chrapúňov nie je núdza nikde na zemi. Je smutné, ak sa im podarí dostať do funkcie, no skutočne podstatné je až to, či sú z nej v prípade zlyhania, ku ktorému časom nevyhnutne dochádza, ochotní odstúpiť a najmä ako rýchlo.
To, čo sa dlhodobo odohráva na posvätnej pôde nášho zákonodarného orgánu, sa od diania v parlamentoch vyspelých demokracií líši iba zdanlivo. Keby to, čo premiér s ministrom vnútra stvárajú u nás, robili napríklad v Anglicku, tamojší parlament by sa od nášho nieže nelíšil, ale naopak, už dávno by sa v ňom džentlmeni mlátili. Robiť to v Nemecku, a hore kopytami by bol celý Bundestag.
