Autor je publicista
Svet cvála ako nikdy predtým, čas sa zhusťuje. Zdá sa, že ťažkopádne, o konsenzus usilujúce sa demokracie nie sú schopné preteky s časom vyhrať. Prehrávajú v šprinte aj v maratóne. V Kórei ukazujú demokracie neschopnosť šprintu, teda neschopnosť vyrovnať sa tempu, akým sa Severná Kórea blíži k raketám schopným zasiahnuť územie USA – pochopiteľne aj Európy.
Západ však zlyháva aj v maratóne, na ktorý sa formálne vydal presne pred dvoma rokmi prijatím Parížskej dohody o zmenách klímy. A ktorej napĺňanie teraz vyhodnocuje na pravidelných medzinárodných podujatiach.
Parížska dohoda zjednodušene hovorí, že svet – s výnimkou Donalda Trumpa a republikánov v USA – považuje zmeny klímy za vážnu hrozbu a nechce, aby priemerná globálna teplota stúpla do roku 2100 o viac ako dva stupne Celzia.
Aký by bol teplejší svet?
V skutočnosti ani netušíme, či je naša civilizácia schopná fungovať vo svete teplejšom o dva stupne Celzia – suchá a horúčavy môžu vyvolať kolosálne hladomory, teplá zničenie lesov škodcami a požiarmi, hurikány, tajfúny a povodne zničiť celé mestá a krajiny.
