Počas odvolávania Kaliňáka premiér aj dotyčný minister vyzývali z parlamentného kancľa občanov, aby uznali, že súdiť predsa nemôže ten, kto je sám hriešnikom.
Podobne šiel na to Fico pri účtovaní s Kiskom. Povyratúval, čo na ňom doteraz našli, a čerstvý verdikt Ústavného súdu tomu dodal punc najvyššieho posvätenia.
Hriechy opozície sú jedna vec. Opozícia je totiž len alternatívou otáznej kvality (Fico dokola volá po Dzurindovi a Miklošovi, čím prikladá k opozícii meradlo, ktoré si sama nastavila).
No Kiska ako symbol obrovského (teda volebne úspešného) dopytu po slušnosti v politike je dnes najzjavnejším etalónom Ficovej vlády.
Nebude síce stáť ako súper v straníckej politike, no akosi stojí nad ňou, symbolizuje v hlavách voličov politickú morálku. To Fica dráždi viac než ohadzovačka záprdkami s opozíciou.
A tak ten, ktorý rád hovorí o dvojakom metri, pracuje na tom, aby žiadne meradlo nefungovalo.
