Predstava Martina Schulza, že do roku 2025 majú vzniknúť Spojené štáty európske, a komu sa to nepáči, môže odísť, sa stretla so silne negatívnou ozvenou najmä (ale nielen) vo V4. Tento odpor dobre ilustruje, že šéf SPD prestrelil. Federácie sa nedožije, ešte aj keby „deadline“ prečísloval z roku 2025 na 2030 či 2035.
Môžete namietnuť, že vecne sa baviť je mrhanie časom, keďže Schulz iba potreboval akýsi „silný“ výrok, aby zahovoril piruetu, keď názor na spoluprácu s CDU/CSU otočil (aj s výkonným výborom) v priebehu mesiaca o 180 stupňov. Zrejme to tak bude, Európa sa však aj tak vynára ako veľká téma socialistov. Či už do GRO-KO (veľkej koalície), alebo z pozície „toleranta“ menšinovej vlády.
Federalistické výboje Schulza skrátka nesú v torbe zvyšovanie napätia a obviňovanie Nemecka z arogancie. V atmosfére, aká panuje viac či menej v celej EÚ, je dnes jednoducho nepredstaviteľné, ako by nová ústavná zmluva, ktorá by mala podľa Schulza (p)redefinovať vzťahy, prežila v zdraví 26 ratifikácií v národných parlamentoch, a írske referendum k tomu...
Pričom jediné odmietnutie stačí, a celá zmluva je zdrap papiera. Schulzovo akože ultimátum, že kto sa nepridá, môže ísť, sa tu ocitá v čelnom rozpore s Merkelovou, ktorá uprednostňuje stabilitu bez – len to nie – ďalších exitov. Zanovitosť V4 v otázke kvót názorne ukazuje, že tlačenie na pílu prináša opačný efekt.
