Autorka je sociologička
„Cho, cho, chó!“ zakotkodákala jedna kofa a plesla ma po pleci. „Tak, moja, tak!“ plesla ma po pleci druhá kofa.
Kofa je trhovkyňa a výraz je poslovenčené maďarské slovo „pofa“ – papuľa. Lebo dobrá trhovkyňa musí byť papuľnatá, inak sa v konkurencii nepresadí.
V tom čase sa ešte lokálkami dalo chodiť z roboty domov a naopak, z prímestských dedín do mesta a naopak. Keďže som ešte nebola ani matka rodu ani nič významné na mne okrem vrkoča nebolo, dávala som si v bufete na hlavnej železničnej stanici tresku s feferónovým šalátom.
Dôveru roztatárených trhovkýň mi zrejme získala treska, otupený ksichtík a ruky so zažratým olejom od frézky. A to sa mi nemalo stať. Najstrašnejší fígeľ, na ktorom sa bavili najviac, bol zvyšovanie vody v sude s kyslou kapustou cikaním. Možno si zo mňa uťahujú, to nie je možné, nahovárala som si, ale čo ak nie.
