Autor je vedecký pracovník SAV a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu
Pred dvoma rokmi svetové spoločenstvo prijalo Parížsku dohodu o zmene klímy. Podľa mnohých odborníkov dohoda predstavuje poslednú šancu predísť celoplanetárnej katastrofe, ktorú by znamenalo zvýšenie teploty atmosféry o viac ako 2 stupne Celzia v porovnaní so stavom na začiatku industriálnej éry.
Časť odborníkov je toho názoru, že ani tento cieľ nie je dosť ambiciózny. Iní si myslia, že svoju šancu na záchranu ľudstvo už premeškalo. Takmer všetci však ocenili skutočnosť, že svetoví lídri pochopili vážnosť situácie a súhlasili s tým, že podriadia národné záujmy globálnym. Aj keď Donald Trump a Václav Klaus sú naďalej presvedčení, že strašiť zmenou klímy je nezmysel.
Čo robíme pre klímu?
Keď sa ma pred dvoma rokmi novinári pýtali, čo sa na našom vzťahu ku klíme musí zmeniť, moja odpoveď bola stručná: VŠETKO. Problém je v tom, že postoj väčšiny vrátane tých, ktorí o osude nás a našej klímy rozhodujú, je taký, že v skutočnosti neplánujú na svojom správaní meniť (takmer) NIČ. A to napriek všetkým pekným rečiam a potokom šampanského z decembra 2015.

Dva roky, ktoré odvtedy ubehli, považujem za dosť dlhý čas na to, aby sa ukázalo, nakoľko vážne to myslia naši zákonodarcovia, štátne i samosprávne orgány, priemyselníci, obchodníci a ďalší kľúčoví hráči so záväzkami, vyplývajúcimi z Parížskej dohody.
Naše oficiálne štatistiky z posledných čias hlásia stagnáciu alebo mierny pokles množstva skleníkových plynov a celkovo znečisťujúcich látok emitovaných do ovzdušia. Za uplynulých 28 rokov je ten pokrok vo väčšine ukazovateľov dokonca výrazný (pomlčme teraz o tom, že na tom má svoj veľký podiel skutočnosť, že východiskový stav znečistenia v roku 1990 bol doslova katastrofálny).
Je tiež pravda, že sa prijali alebo sa pripravujú strategické dokumenty, ktoré by mali napomôcť ďalšiemu zlepšeniu situácie. Nebolo by preto spravodlivé tvrdiť, že nikto v tomto štáte neurobil nič pozitívne v prospech klímy. Lenže na to, aby sa podarilo dosiahnuť potrebnú zmenu, budú nevyhnutné ďalšie zásadné opatrenia.
Tisíce úmrtí pre ovzdušie
Viaceré z nich nebudú jednoduché ani zadarmo. Nerobiť nič alebo len málo by nás však vyšlo oveľa drahšie. Informácie a skúsenosti, s ktorými sme každodenne konfrontovaní, nás varujú. Kvalita ovzdušia u nás – napriek spomínaným zlepšeniam – patrí medzi oblasti, v ktorých najviac zaostávame.