Rok pred miléniom sa zdalo, že stačí vyladiť východnú Európu a všetko zapadne na svoje miesto.
Na Balkáne sa stále bojovalo, u nás sa chcel cez prezidentskú funkciu vrátiť Mečiar. V priamej voľbe si podľa vlastných slov mienil otestovať, či po minuloročných voľbách „došlo k zmene stanoviska občanov“. Schuster bol odpoveďou na Mečiarovu otázku.
Zdalo sa nám, že vyhrotené voľby, v ktorých zakaždým išlo o smerovanie spoločnosti, o hodnotové priam civilizačné nastavenie, sú limitované na postsocialistický región. Mala to byť fáza, cez ktorú sa treba prebojovať – v Juhoslávii, žiaľ, doslova – a potom vstúpime do politického neba.
Rok 1999: Prezidenta sme volili prvýkrát priamo. Schuster si kandidatúru vydupal od koalície Čítajte Do priestoru a času, kde tieto dilemy už viac nebude treba riešiť, lebo sa staneme dospelými Európanmi.
Klubová hudba robila dobrý soundtrack tomuto životnému pocitu, že kým tam hore si starší vybojujú politické naťahovačky, my tu dolu strávime čas v dunení a rozhovoroch o ďalších žúrkach.
Verili sme, že politika vlastne zanikne.
A výber zastupiteľov sa bude podobať hlasovaniu v hitparáde. Žúrujte, akoby bol rok 1999, spieval v roku 1982 Prince.
