Možno ste to už zažili. Kúpili ste si hrnce alebo pamätnú mincu a odrazu vám začal chodiť nevyžiadaný tovar a spolu s ním aj rovnako nevyžiadané faktúry.
Kauza Kiskových letov pripomína tento príklad. Kdesi na začiatku vraj bolo tvrdenie, ba priam ponuka, že možno letecký špeciál bez problémov používať.

Minister vnútra Kaliňák ho kedysi núkal dokonca aj širokej verejnosti, pretože sa vraj lietadlá potrebujú zalietavať a sú málo využité.
Lenže to ešte Kiska nebol prezidentom.
Dnes, keď už ním je, sa niekto vo verejnosti pokúša navodiť dojem, ako keby sa jednotlivé lety nemuseli schvaľovať. A ak to bolo naozaj treba, tak aj zaplatiť.
Ako keby nikto nič nekontroloval a hlava štátu mohla hocikedy len tak zavolať na letisko s príkazom: „Hej, chlapi, pripravte mi dnes špeciál, chcem ísť domov.“ A akoby až teraz, keď sa nazbierali tisíce kilometrov, nastal čas poslať do prezidentského paláca mastnú faktúru.
Bola by to smiešna predstava, keby nemala smutnú pointu: že tí, čo chcú z hanby ušiť Kiskovi kabát, stavajú do zlého svetla aj štát. Do svetla, v ktorom vyzerá ako firma so „šmejďáckymi“ praktikami.