Autorka je redaktorkou Lidových novín
Oleg podupával a nervózne žmurkal. Poznám ho takmero tridsať rokov a viem, že takto žmurká vždy, keď tuší nejakú zradu. „Príde." Predniesol tónom, ktorý potvrdzoval moju domnienku – má pochybnosti.
Oleg dlho žil a pracoval v Rusku, jeho chápanie žurnalistiky a histórie sa však Kremľu znepáčilo, upadol do nemilosti a presídlil sa do Gruzínska. Bolo to v čase, keď mu vládol charizmatický, mladý a svojou energickosťou, odvahou a excentrickosťou svetovo preslávený prezident Michail Saakašvili.
Oleg si ho bezmedzne zamiloval. Ako mnoho mojich ďalších inteligentných a liberálnymi ideami predchnutých priateľov. Mnohí mladí muži a ženy, pohybujúci sa okolo Saakašviliho, mu úplne prepadli. Očaril ich, uchvátil.
Kým kritici o ňom hovorili ako o šialencovi a deštruktívnej osobnosti, obdivovatelia ho vnímali ako poloboha s takmer nadprirodzenými schopnosťami. Vytvorili kult Míšu. Boli a sú ochotní mu slúžiť do úmoru. Hovoria mu zásadne zdrobneninou krstného mena. „Je to vizionár," vyhlásil Oleg a utrel si rezance rukávom obnosenej bundy.
