Len týždeň po jeho flegmatickom vyhlásení, že bude znovu kandidovať v prezidentských voľbách v marci 2018, vyhlásil Vladimir Putin aj koniec ruskej intervencie v Sýrii a návrat ruských vojsk domov.
Očividne táto druhá udalosť súvisela s prvou; napriek tomu, že patriotizmus v Rusku je stále oficiálne v móde, aj koniec zázračne lacnej a úspešnej zahraničnej vojny je vždy vítanou správou a pomôže Putinovi, aby sa prezentoval ako akčný, kompetentný líder, ktorý vie, kedy stačilo.

Je nemenej isté – len nie ešte evidentne –, že odchod ruskej sily zo Stredného východu bude len na papieri. Lebo Putin famózne dosiahol svoje ciele – po chybnom rozhodnutí Baracka Obamu vycúvať z regiónu, má Putin teraz dve základne, nových alebo obnovených spojencov v Turecku a Iráne, a tak je teraz neodmysliteľnou súčasťou každého tamojšieho diania.
Ba čo viac, nikto mu ani neodvráva: Američania teraz pripustili, že budú akceptovať zotrvanie sýrskeho genocídneho prezidenta Asada pri moci do ďalších volieb v roku 2021 (čo znamená doživotne alebo aspoň kým to bude Putinovi vyhovovať). Úplný obrat od doterajšej americkej pozície prezentovanej ministrom zahraničných veci Rexom Tillersonom, podľa ktorej je účasť Asada vo vláde neprípustná.