. Ak sa totiž prezident s niekoľkodenným oneskorením odhodlal urobiť to, čo sám (po upozornení denníkom SME) pôvodne považoval za konanie v rozpore s ústavou, nie je to potešiteľné poznanie. Dokonca ani vtedy nie, ak by sme rešpektovali vysvetlenie, že po ignorovaní jeho ústretových návrhov premiérovi a ministrovi Rezešovi (keď stačilo iba v novom návrhu zvýšiť číslo 111 na číslo 116) "prezident SR usúdil, že predsedovi vlády a ministrovi poskytol dostatok času na to, aby harmonizovali svoje kroky s najvyšším zákonom SR a nedopustili sa protiústavného konania". Prezident totiž týmto vysvetlením v podstate sám seba usvedčuje, že pod tlakom ignorácie a vyhlásenia vlády SR či dokonca obviňovania z neľudského konania voči zdravotne postihnutému ministrovi je schopný aj "dopustiť sa protiústavného konania". (Dodajme, že v prípadoch väčších tlakov takú "ústretovosť" neprejavoval.) Právny purista by pri tomto konštatovaní mohol skončiť a utvrdzovať svojich priaznivcov, že všetci sú rovnakí - aj tí, čo rozkrádajú miliardové hodnoty či páchajú závažné kriminálne činy, aj tí, čo v záujme čohosi (k čomu ešte len prídem) nerešpektujú najvyšší zákon tohto štátu.