Zygmunt Bauman, Retrotópia, preložil Dezider Kamhal, Artfórum 2017
Retrotópia je poslednou Baumanovou knihou. Definitívne. Pán profesor sociológie a vynálezca myšlienky o „tekutej modernite“ zomrel začiatkom roka.
Do poslednej chvíle zostal poctivým mysliteľom. Memoáre sa nekonajú, retro v názve neznamená nostalgický návrat do autorovho detstva. Nejde o osobnú zbierku spomienok (mnohí takémuto nápadu neodolajú), ale dôsledné domýšľanie sociologických koncepcií.
V poslednom období života Bauman (sám sekulárne založený) pozorne registroval myšlienkový svet pápeža Františka. Často ho citoval a odkazoval na neho. Adresoval mu veľký kompliment, keď Františka označil za najcennejší dar katolíckej cirkvi svetu.
Stotožnil sa s jeho prioritami – umenie dialógu, pozornosť pre chudobných a obete nerovností a potreba obnoviť stratené morálne hodnoty. Fascinovaný sledoval pápeža pri návšteve ostrova Lampedusa, keď prehovoril o globalizácii ľahostajnosti.
V Retrotópii Bauman hľadá základný referenčný bod pre praktické mravné imperatívy. Ľudia sa znovu zatvárajú do kmeňov. Stavajú bariéry medzi sebou. A takáto východisková situácia čaká na odvážne reakcie.
Bauman s obdivuhodnou bystrosťou pozoruje súčasnosť vo všetkých jej podobách. Dráždivú, neuchopiteľnú, vo všetkých zmysloch komplikovanú až nebezpečnú. Objavuje nové územia, na ktorých sa ventilujú ľudské očakávania a podporuje novodobá imaginácia.
Čitateľ, ktorý zvládne nástrahy menej podareného prekladu a vytrvá, dostane sa na myšlienkovú „čistinku“. Tam sa mu vyjasnia súvislosti a na mnohom, čo sa mu doteraz zdalo ako pokus v zrýchlenom režime privolať budúcnosť, objaví nánosy nostalgie.
Vitajte v Retrotópii!
Lepší svet nebude
Doteraz sa viac hovorilo o posadnutosti utópiami. Bolo predsa normálne minulosťou pohŕdať, prekonávať a ignorovať ju alebo aspoň zabúdať na ňu.
