Ako to teda bolo s potleskom v dume, chce sa spýtať skupina opozičných poslancov Andreja Danka.
Takáto debata napokon nemusí byť márna, len nás musí mrzieť, že sa neodohrala pred samotnou návštevou napríklad za dverami MZV. Tam šéf NR SR mohol rozviesť, ako sa jeho podpis pod proeurópsku a proatlantickú deklaráciu snúbi s hlbokým predklonom v dume.
Dobre, Danko sa pokúsil o diplomaciu na vlastnú päsť. Minister zahraničia túto koaličnú extravaganciu vysvetľoval, že ak Kiska môže rečniť bez schválenia v Európskom parlamente, môže aj Danko. Teda obaja by nemali, ale keď už, napomenul oboch.
Opozícia vyzýva Danka, aby verejne vysvetlil vystúpenie v ruskej Dume Čítajte Danko však razí akúsi vlastnú zahraničnopolitickú líniu, ktorá nie je len vybočením z doktríny - ako v prípade Kiskovho posedenia s dalajlámom, nad ktorým Fico rád narieka. Na Neformálnom ekonomickom fóre pred spriateleným publikom už porozprával, ako to vlastne celé myslel.
Za pozornosť stojí jeho náhľad na našu blízkosť s Ruskom: „Mysleli sme si, že nás spája socializmus, ale bola to naša slovanská vzájomnosť, čo nás spájalo.“
Toto gumovanie histórie a nahradzovanie mytológiou by lepšie nenapísali ani v Kremli.
ĽSNS sa snaží prepisovať konsenzus o slovenskom štáte s pokrčením pliec, že nie sú historici. A teda akože len kladú svoj názor do demokratického priestoru, ktorý ho má vstrebať. Danko nerobí nič iné.
