Rok 1995 bol rok, keď Vladimír Mečiar nezvládol nával moci a začal si myslieť, že môže všetko. Opitý potleskom pasienkovej masy uveril, že on sám je štátom a jeho vôľa je silnejšia než zákon.
Bol to čas orgií moci. Mečiar spolu s tými, ktorých si pozval k stolu, si mysleli, že tie orgie sa nikdy neskončia.
A tak sa aj správali. Akoby už nemalo prísť ráno, keď národ jasne uvidí žalostný obraz svojho vodcu a jeho svorky.
Rok 1995: Únos zostal nepotrestaný. Spis otvárajú po rokoch Čítajte Tých, ktorí mu oponovali, bez váhania odstavil, ako by politika bola krčmová bitka, kde silnejšia päsť vyhráva. Tvrdil, že chce do Európy, ale krajinu ťahal do priestoru, kde demokracia bola len divadlom pre naivného voliča.
Neuniesol kritiku, a nakoniec Vladimír Mečiar uniesol demokraciu. Tak ako tajná služba Ivana Lexu uniesla syna prezidenta Michala Kováča, násilne, v kufri auta do Rakúska.
Je to trauma, ktorú krajina vláči viac ako dva desaťročia, a zároveň výstraha, že moc v rukách politika, ktorý si myslí, že stojí nad občanmi tejto krajiny, je vražedná.
