Autor je riaditeľ Centra pre teritoriálne medzinárodné štúdiá pri Filozofickej fakulte Univerzity Komenského
Bývalý predseda Európskeho parlamentu a dnes líder nemeckých sociálnych demokratov Martin Schulz šokoval minulý týždeň svojím prejavom, v ktorom sa vyslovil za prestavbu Únie na federáciu. Bez ohľadu na jeho motivácie, ktoré môžu súvisieť s rokovaniami o budúcej nemeckej koalícii, je to príspevok do debaty o budúcnosti EÚ, ktorý netreba brať na ľahkú váhu.
Za uplynulých desať rokov čelila Európska únia dvom krízam, ktoré boli svojim spôsobom výnimočné: dlhová (čitateľovi možno známejšia ako kríza Grécka), neskôr utečenecká kríza.
Obe krízy sa stali predmetom záujmu občanov a médií vo všetkých členských štátoch s potenciálom ovplyvňovať domácu politiku. Obe krízy priniesli problémy natoľko nové, že inštitúcie EÚ nedokázali dostatočne rýchlo a razantne reagovať (čo však nie je iba ich chybou). Napokon, obe krízy odhalili odlišné vnímanie úloh a zmyslu európskej integrácie. Aj preto sa za uplynulé mesiace stáva diskusia o budúcnosti integrácie intenzívnejšou, a tiež potrebnejšou.
Medzinárodný výskum, ktorý vedieme na Univerzite Komenského, zisťuje postoje občanov k európskej integrácii v šiestich členských krajinách, a to vrátane Nemecka, ďalšími sú Bulharsko, Lotyšsko, Maďarsko, Rakúsko a Slovensko. Hoci náš projekt ešte nie je ukončený, niekoľko poznatkov už dokáže ponúknuť.
Občania druhej kategórie
Delenie Európskej únie na východnú a západnú časť, aspoň pokým ide o vnímanie ľudí, stále pretrváva. Občania v postkomunistických krajinách Únie sa často cítia byť Európanmi druhej kategórie. Dôvodom pritom nie je ani tak zloženie Nutelly či rybích prstov, hoci dvojaká kvalita potravín sa často objavuje medzi dôvodmi, pre ktoré sú ľudia kritickí.
Spomínajú sa však aj ďalšie. Úpadok poľnohospodárstva, ktorý by bol pomalší, keby farmári na východe únie dostávali rovnaké dotácie ako tí západní.
Nízke platy a životná úroveň, ktorá z východných krajín robí iba zdroj lacnej pracovnej sily, a nedovoľuje tak Západ dobiehať.
Napokon, pýtajú sa ľudia, prečo nám Západ nanucuje migrantov z Blízkeho východu, keď pri vstupe sa bránil nám, Európanom, a len samotné Nemecko si dalo sedemročné prechodné obdobie na ochranu vlastného trhu práce?
