SME
Pondelok, 3. október, 2022 | Meniny má Stela

Globalizácia našej nespokojnosti

Globalizáciu, ktorá mala prospieť tak rozvinutým, ako aj rozvojovým krajinám, teraz všade preklínajú.

Donald Trump (Zdroj: SITA/AP)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Joseph E. Stiglitz je držiteľ Nobelovej pamätnej ceny za ekonomické vedy z roku 2001, je profesorom na Kolumbijskej univerzite

Pred pätnástimi rokmi som vydal knihu Globalizácia a nespokojnosť, ktorá sa snažila vysvetliť, prečo v rozvojových krajinách vládne toľká nespokojnosť s globalizáciou. Celkom jednoducho: mnohí verili, že systém je „zmanipulovaný“ proti nim, a zvlášť globálne obchodné dohody boli vyčlenené ako mimoriadne nespravodlivé.

Teraz nespokojnosť s globalizáciou rozdúchala v Spojených štátoch a ďalších ekonomikách vlnu populizmu, na čele ktorej stoja politici tvrdiaci, že tento systém je nespravodlivý k ich štátom. V USA prezident Donald Trump tvrdí, že amerických obchodných vyjednávačov napálili mexickí a čínski.

Ako teda došlo k tomu, že čosi, čo malo prospieť všetkým aj v rozvinutých, aj v rozvojových krajinách, teraz skoro všade preklínajú? Ako môže byť obchodná dohoda nespravodlivá pre všetky zúčastnené strany?

Ľuďom v rozvojových krajinách sú Trumpove tvrdenia – tak ako Trump samotný – na smiech. USA v zásade diktovali pravidlá a vytvorili inštitúcie globalizácie. V niektorých z týchto inštitúcií, napríklad v Medzinárodnom menovom fonde – majú Spojené štáty ešte vždy právo veta, napriek klesajúcej úlohe Ameriky v globálnej ekonomike (a zdá sa, že Trump je odhodlaný ešte napomáhať jej poklesu).

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Človeku ako ja, ktorý pozorne sleduje obchodné rokovania vyše štvrť storočia, je jasné, že obchodní vyjednávači USA dostali väčšinu z toho, čo chceli. Problém spočíva práve v tom, čo chceli. Ich agendu určovali za zavretými dverami korporácie. Túto agendu písali a ťažili z nej veľké nadnárodné spoločnosti, na úkor pracujúcich a obyčajných ľudí vo všetkých krajinách.

No vskutku sa zdá, že pracujúci, ktorí zažili pokles miezd a zánik pracovných miest, sú len vedľajšími stratami – nevinnými, no nevyhnutnými obeťami v nezadržateľnom nástupe hospodárskeho pokroku.

Oslabení pracujúci

Existuje však aj iný výklad toho, čo sa stalo: jedným z cieľov globalizácie bolo oslabiť vyjednávací potenciál pracujúcich. Korporácie chceli mať lacnú pracovnú silu, bez ohľadu na spôsob, akým ju mohli získať.

Severské krajiny sú hlboko demokratické spoločnosti, takže vedeli, že ak väčšina pracujúcich nebude brať globalizáciu ako prospešnú aj pre seba, neudržia ju.

Tento výklad pomáha pochopiť niektoré šokujúce aspekty obchodných dohôd. Prečo sa napríklad vyspelé štáty vzdali jednej zo svojich najväčších výhod, právneho poriadku? Ustanovenia zakotvené v ostatných obchodných dohodách skutočne poskytujú zahraničným investorom viac práv ako majú investori v USA.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Jakub Pavlús.

Ak niekto sľubuje prosperitu zdarma, majme sa na pozore.


1 h
Ukrajinskí vojaci pri vstupe do mesta Lyman.

Pevnosť sa už otriasa v základoch.


2 h

Vďačný fašista je oveľa lepší než ktokoľvek príčetný.


4 h
Nataša Holinová

Píše sa ďalšia kapitola do knihy Ako sme zatvárali mafiu.


17 h
SkryťZatvoriť reklamu