SME

Globalizácia našej nespokojnosti

Globalizáciu, ktorá mala prospieť tak rozvinutým, ako aj rozvojovým krajinám, teraz všade preklínajú.

Donald Trump (Zdroj: SITA/AP)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Joseph E. Stiglitz je držiteľ Nobelovej pamätnej ceny za ekonomické vedy z roku 2001, je profesorom na Kolumbijskej univerzite

Pred pätnástimi rokmi som vydal knihu Globalizácia a nespokojnosť, ktorá sa snažila vysvetliť, prečo v rozvojových krajinách vládne toľká nespokojnosť s globalizáciou. Celkom jednoducho: mnohí verili, že systém je „zmanipulovaný“ proti nim, a zvlášť globálne obchodné dohody boli vyčlenené ako mimoriadne nespravodlivé.

Teraz nespokojnosť s globalizáciou rozdúchala v Spojených štátoch a ďalších ekonomikách vlnu populizmu, na čele ktorej stoja politici tvrdiaci, že tento systém je nespravodlivý k ich štátom. V USA prezident Donald Trump tvrdí, že amerických obchodných vyjednávačov napálili mexickí a čínski.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako teda došlo k tomu, že čosi, čo malo prospieť všetkým aj v rozvinutých, aj v rozvojových krajinách, teraz skoro všade preklínajú? Ako môže byť obchodná dohoda nespravodlivá pre všetky zúčastnené strany?

Ľuďom v rozvojových krajinách sú Trumpove tvrdenia – tak ako Trump samotný – na smiech. USA v zásade diktovali pravidlá a vytvorili inštitúcie globalizácie. V niektorých z týchto inštitúcií, napríklad v Medzinárodnom menovom fonde – majú Spojené štáty ešte vždy právo veta, napriek klesajúcej úlohe Ameriky v globálnej ekonomike (a zdá sa, že Trump je odhodlaný ešte napomáhať jej poklesu).

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Človeku ako ja, ktorý pozorne sleduje obchodné rokovania vyše štvrť storočia, je jasné, že obchodní vyjednávači USA dostali väčšinu z toho, čo chceli. Problém spočíva práve v tom, čo chceli. Ich agendu určovali za zavretými dverami korporácie. Túto agendu písali a ťažili z nej veľké nadnárodné spoločnosti, na úkor pracujúcich a obyčajných ľudí vo všetkých krajinách.

No vskutku sa zdá, že pracujúci, ktorí zažili pokles miezd a zánik pracovných miest, sú len vedľajšími stratami – nevinnými, no nevyhnutnými obeťami v nezadržateľnom nástupe hospodárskeho pokroku.

Oslabení pracujúci

Existuje však aj iný výklad toho, čo sa stalo: jedným z cieľov globalizácie bolo oslabiť vyjednávací potenciál pracujúcich. Korporácie chceli mať lacnú pracovnú silu, bez ohľadu na spôsob, akým ju mohli získať.

Severské krajiny sú hlboko demokratické spoločnosti, takže vedeli, že ak väčšina pracujúcich nebude brať globalizáciu ako prospešnú aj pre seba, neudržia ju.

Tento výklad pomáha pochopiť niektoré šokujúce aspekty obchodných dohôd. Prečo sa napríklad vyspelé štáty vzdali jednej zo svojich najväčších výhod, právneho poriadku? Ustanovenia zakotvené v ostatných obchodných dohodách skutočne poskytujú zahraničným investorom viac práv ako majú investori v USA.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C56EV na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


Ak chce Pellegrini naozaj to najlepšie pre Slovensko...


Ilustračné foto.

Ad: Slovenská minimálna mzda kráča gréckou cestou.


Veľká súdna sieň Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Harabinove výroky nie sú pravdivé.


Vladimír Balek
SkryťZatvoriť reklamu