Vladimír Mečiar kedysi nazval Ústavný súd SR „ďalším chorým prvkom na scéne“. O ideálnej kondičke ÚS – ibaže z celkom iných príčin – nemožno hovoriť ani dnes, vo chvíli, keď sa svojich funkcií ujali noví ústavní sudcovia Mamojka, Laššáková a Duriš.

Prezident Kiska ich vymenoval so zjavnou nevôľou po tom, ako Ústavný súd rozhodol sám o sebe, že priam túži po tom byť doplnený kandidátmi, ktorých vygenerovala parlamentná väčšina, konkrétne Smer. A mimochodom dostal sa tak do rozporu s vlastným verdiktom spred piatich rokov, keď ten istý Ústavný súd vyhlásil, že prezident nemôže vymenovať kandidáta, pokiaľ je o ňom známa skutočnosť, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu.
Nuž, ale to bol ešte iný prezident: Gašparovič mohol konať podľa vlastnej vôle, pretože beztak kopírovala vôľu Smeru, zatiaľ čo autonómny Kiska musel poslúchnuť.
Tu sa práve dostávame k meritu veci. Len si spomeňme, prečo sa Mečiar na adresu ÚS vyjadril tak nelichotivo. Preto, lebo rozhodol v kľúčových veciach nezávisle, nehľadiac na politickú objednávku vtedajšej moci. A zabránil tak najhoršiemu.