Obrovské počítače, veľké ako telocvičňa, dierne štítky, či magnetické pásky... Prípad superpočítača Aurela v Slovenskej akadémii vied navodzuje spomienku na takéto časy. Nuž generácia, ktorá ich zažila a dokonca už aj tie staršie si medzitým privykli na čoraz menšie a výkonnejšie notebooky, na fakt, že sa výpočtová technika poľahky zmestí do vrecka a je čoraz lacnejšia.
Superpočítač kúpili za milióny. Nevyužívali ho naplno, o chvíľu zostarne Čítajte V čase počítačových sietí a cloudov sa v SAV rozhodli kúpiť obrovský superstroj pripomínajúci niekdajšie supermonštrá, a to dokonca aj za gigantickú cenu 26 miliónov eur.
Samozrejme, na vedecké a výskumné účely môže byť takýto superpočítač potrebný, veď zrátať množstvo dát v astrofyzike alebo meteorológii je iná káva, než strihať videá či hrať počítačové hry.
No spôsob, akým sa Aurel využíval, je typicky slovenský: spory, kto, kedy a nakoľko môže počítač používať spôsobili, že zapadal prachom, zostarol a vypadol z prvej ligy. Príbeh, ktorý dobre poznáme z iných slovenských IT projektov. Jedno ich však spája: zbytočne vyhodené peniaze poľahky zrátame aj na kalkulačke.
