Do svojho prvého zamestnania - v štátnej tlačovej agentúre - som nastúpila presne 15. júna 2000.
„Nafasovala“ som diktafón a svoj vôbec prvý mobilný telefón. Mobil vtedy ešte nemal každý – obaja vtedajší operátori mali na Slovensku dokopy niečo vyše milióna zákazníkov. Samotný telefón mal len dve funkcie - dalo sa z neho telefonovať a esemeskovať.
Mala som aj vlastný stôl v redakcii, o počítač som sa delila s kolegom. Na internet pripojený nebol - z desiatich počítačov mali pripojenie na sieť asi tri. Úrady s redakciou väčšinou komunikovali faxom.
Rok 2000: Ekonomika zažila reformný šok, banky zachránili Čítajte V prvý pracovný deň sa nič zvláštne nedialo. Dokonca aj prezident Rudolf Schuster zrušil svoj program.
Hneď ráno prišiel fax z Kancelárie prezidenta s oznamom, že program na prvé výročie Schusterovej inaugurácie sa konať nebude. Že je prezident už od predošlého dňa hospitalizovaný, sa prevalilo až v piatok 16. júna.
Prvé správy vyzerali neškodne. Palác v podstate informoval, že prezident dostal úpal. Na konci víkendu už bolo všetko inak: Schuster podstúpil operáciu a začal sa jeho boj o život.
A súčasne s ním boj novinárov o informácie. Palác z vlastnej iniciatívy o prezidentovom zdraví takmer neinformoval - krízová komunikácia nebola žiadna.
Médiá sa často dostali tam, kam nemali, ľudia okolo prezidenta nemali situáciu pod kontrolou. Novinári v snahe získať aktuálne informácie volali na striedačku hovorcovi, vedúcemu kancelárie, prezidentovmu osobnému lekárovi a myslím, že neskôr aj Schusterovmu synovi.
Rok 2000: VSŽ zachránili Američania, ale už dvakrát chceli odísť Čítajte Jedného dňa sa dokonca rozšírila správa, že hlava štátu skonala a kolegyňa, ktorá mala na starosti informovanie z paláca, bola nútená zavolať osobnému lekárovi Rudolfa Schustera, aby túto informáciu overila. Osobný lekár ju osobne overoval počas telefonátu...
Schusterovo ochorenie sa stalo hlavnou udalosťou roka 2000 na Slovensku.
Vážne narušilo vzťahy v koalícii v prvej vláde Mikuláša Dzurindu. Hoci Schuster vyšiel z koalície, po zotavení sa stal jej zásadným kritikom a čoraz viac bol „zadobre“ s vtedajším lídrom opozície Robertom Ficom.
