Autor je publicista
V posledných týždňoch je verejnosť informovaná, že Ministerstvo obrany Slovenskej republiky chce nakúpiť bojové vozidlá za približne 1,2 miliardy eur. Má to byť najväčšia suma, aká dosiaľ bolo investovaná do obrany štátu. Bol dokonca už vybratý aj dodávateľ, ale keď sa to celé prevalilo na verejnosť, začal sa okolo celej akcie tanec.
Najvyšší predstaviteľ ozbrojených síl, ktorým je prezident republiky, o celej záležitosti nebol informovaný, čo je viac ako zarážajúce. Predvolal si do svojho sídla ministra obrany, aby ho o celej záležitosti informoval. Ozvali sa aj domáci výrobcovia zbrojárskej techniky s otázkami, prečo neboli ani oni oslovení ohľadne takej zaujímavej zákazky.
To sa predstavitelia ministerstva obrany zobudili a z týždňa na týždeň si povedali, že si kúpia nové vozidlá za 1,2 miliardy eur, respektíve si nejaké čiastočne vyrobia? Takému rozhodnutiu predsa mala predchádzať hlboká a odborná analýza celého výberového konania a samotného nákupu. Ak sú aj nejakí slovenskí výrobcovia schopní výrobne participovať na takejto výrobe, prečo neboli hneď oslovení?
Tieto nové bojové vozidlá majú nahradiť približne 30 rokov staré v súčasnosti používané vozidlá. Je jasné, že pre vozidlo je to úctyhodný vek. Pýtam sa však, načo budú vlastne tieto vozidlá slúžiť a do akej miery sú potrebné? Na to, aby sa z času na čas vojaci na nich previezli v nejakých cvičebných priestoroch po poliach a demonštrovali pripravenosť našej armády na obranu? A ak by došlo k nejakému vojnovému ohrozeniu krajiny, bude sa bojovať konvenčnými zbraňami a bojovými vozidlami? Neposunula sa stratégia obrany štátu za tie desaťročia niekam inam? A kto je vlastne našim úhlavným nepriateľom, proti ktorému chceme tieto vozidlá nasadiť?
Stará výzbroj, staré nemocnice
Za posledné tri roky sa skoro pravidelne dozvedáme, ako v nejakom meste, či krajine spáchal nejaký jednotlivec, či skupina útok na civilné obyvateľstvo. Našťastie sa tieto udalosti ešte nedotkli našej krajiny. Ale môžeme si byť istí, že sa nás tento obrovský bezpečnostný problém nebude nikdy týkať? A pomôžu nám v boji s takýmito teroristami bojové vozidlá?
V minulosti mala byť armáda našej krajiny dvakrát nasadená na obranu vlasti a nestalo sa tak. Pre mladšiu generáciu našej krajiny pripomeniem roky 1938 a 1968.
Ako je to s finančnými prostriedkami, ktoré majú slúžiť na úhradu životne dôležitých liekov pre chorých ľudí, na záchranu života chorých pacientov, na zlepšenie zdravotnej starostlivosti, či na dôstojné dožitie dôchodcov v domoch seniorov? Ako je to s technickou zastaranosťou mnohých zdravotníckych zariadení, či samotných budov nemocníc a polikliník?
Jediná nemocnica v tejto krajine sa môže pochváliť, že má menej ako 30 rokov. Nechcem priamo porovnávať vek vozidiel s vekom nemocníc, ale istá paralela sa tu ponúka. Za 24 rokov existencie samostatného Slovenska bola u nás postavená jediná nemocnica, ktorá však slúži prioritne zamestnancov jedného rezortu. A viacero nemocníc bolo zlikvidovaných, zbúraných, predaných, či zatvorených.
Chceme chrániť obyvateľstvo tejto krajiny bojovými vozidlami, ale nie sme schopní zabezpečiť potrebnú zdravotnú starostlivosť, vybavenosť nemocníc, či dôstojné podmienky života našich seniorov v domovoch seniorov. A práve títo seniori vytvárali hodnoty, z podstaty ktorých naša krajina ešte dodnes žije.
Nemáme ešte ani diaľnicu
Pracujúci občania tejto krajiny dostávajú platy, ktorých objem tvorí najnižší podiel vyplatených mzdových prostriedkov v porovnaní k vytvorenému hrubému domácemu produktu krajiny spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Vláda vynakladá stovky miliónov eur na „prilákanie“ zahraničných investorov, ale v mnohých prípadoch naši ľudia vykonávajú práce na hranici lacných robotov. A tomu zodpovedajú aj vyplácané mzdy.
Skoro milión obyvateľov našej krajiny sa borí so základnými existenčnými problémami, viac ako polovica obyvateľstva nezarobí viac ako 500 eur mesačne. My si však dovolíme vyhodiť 1 200 miliónov eur na nejaké vozidlá, ktorých úžitková hodnota je značne spochybniteľná.
Nie sme schopní dostavať jednu diaľnicu z Bratislavy do Košíc, kvalita našich ciest najmä okresných je katastrofálna, údržba verejných priestranstiev je úbohá, starostlivosť o historické pamiatky krajiny je veľmi slabá a mohol by som pokračovať vo vymenovaní oblastí, kde by sa zišlo viacej peňazí.
Trúfam si tvrdiť, že tieto peniaze by sa oveľa zmysluplnejšie využili v mnohých iných oblastiach života občanov našej krajiny.
Autor: Peter Michalka
