Visegrádski lídri žiaria spokojnosťou, že napokon došlo na ich slová. Vraj toto je ono, čo mali na mysli. Riešiť problém, kde vzniká.
Budú strážiť líbyjskú hranicu, teda nie doslova, ale v nejakej podobe. A zložia groše rovným dielom do fondu pre Afriku.
To je všetko pekné, ide to v línii domácej politiky – žiadne kvóty – aj po vlase spoločných snáh vyhnúť sa situácii, ktorú Európa zažila v lete 2015.
Vyšehradská štvorka pomôže pri ochrane hraníc v Líbyi Čítajte Nepoznáme detaily slovenského príspevku, zachytili sme len hrubé kontúry. Už teraz však vieme vďaka pozornosti, ktorú novinári venovali Líbyi, že veľká časť úspechu spočíva v nútenom optimizme a schovávaní faktov pod koberec.
Junckerovo poďakovanie Taliansku, ktoré „zachraňuje česť Európy v Stredozemnom mori“ stojí skôr na silnej vôli priniesť voličom dobré správy. Čo núti lídrov podávať energické vyhlásenia – ako tie, čo sme počuli o príspevku Visegrádu – a budiť dojem, že prach sadol.
