V roku 1997 už bolo aj pre Vladimíra Mečiara jasné, že s politickou bagážou, akú vláčila jeho vláda, dvere do Severoatlantickej aliancie ostanú pre Slovensko zatvorené. A on v tom prípade napĺňal svoje učenie: Ak nás nechcú na Západe, pôjdeme na Východ. A ťahal so sebou týmto smerom celú krajinu.
Rok 1997: Slovensko ako Albánsko. Do NATO pozvali iba susedov Čítajte Mečiarovi koaliční partneri, Slotova SNS a insitné Združenie robotníkov Slovenska do NATO vlastne ani nechceli ísť. A tak veľká časť Slovákov mohla svojim susedom, ktorých pozvali do NATO, len zmätene zamávať.
Národ bol pripravený povedať v referende, kde by malo Slovensko smerovať, ale vláda nechcela počuť odpoveď a hlasovanie o vstupe do NATO zmarila s pocitom, že stojí nad zákonom. A aby zákon na ľudí ako Gustáv Krajči, bývalý minister vnútra, nedočiahol, Mečiar ich prikryl svojou amnestiou, ktorú až po viac ako dvoch desaťročiach zrušili.
Preto by mal byť národ vždy ostražitý, ak politici ťahajú krajinu preč z územia, kde vládne zákon a demokracia.
