Bývalý líder Severnej Kórey, drahý vodca Kim Čong-il, zomrel 17. decembra 2011. Čakalo sa, že súčasný, zrejme už najdrahší vodca, syn Kim Čong-un, využije výročie na spustenie ďalšej skúšky nukleárnej bomby, aby pripomenul svetu, čo si jeho krajina myslí o rastúcom medzinárodnom odpore k jeho arzenálu.
Zatiaľ sa to nestalo, ale aj bez nejakého nového napätia je zrejmé, že sa plazíme smerom k tragickej konfrontácii na Kórejskom polostrove.
Pripomína to iné vojenské akcie, ktoré máme v nedávnej pamäti. Nepočujeme zatiaľ jediný bojovný hlas, iba opakovanie hrozivých dôsledkov pre agresora, ak nezloží zbrane do toho-ktorého dátumu, ale napriek tomu rastie šelest zmätku a rozpornosti. Čím ďalej, tým viac takto pôsobí stav vecí s Pchjongjangom.

Pravda, podstatnú časť zmätku spôsobil v poslednom čase americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson, ktorý minulý týždeň omráčil spojencov USA svojím vyhlásením, že Amerika je už pripravená rokovať so Severnou Kóreou aj bez toho, aby sa Kim najprv zbavil bômb a správal sa, akoby aj jemu išlo o mierové riešenie.
„Jednoducho sa poďme stretnúť, môžeme sa baviť o počasí, ak chcete, alebo či je stôl štvorcový, alebo okrúhly,“ bľabotal Tillerson, a tým celkom zahodil doterajšiu americkú stratégiu (žiadne rokovanie, kým sa Pchjongjang najprv nezbaví nukleárnych zbraní a nevzdá sa agresie). „Nemáme podmienky,“ zaznelo zrazu z americkej strany.