Chodili medzi stromami, tienili zo všetkých strán, svetlo pouličných lámp už nebolo vidno. Pred chvíľou preliezli plot do Kochovej záhrady, ktorá bola už dlho pred verejnosťou uzavretá.
Kedysi tu behali rôzni pacienti - zostali len sochy a v ten októbrový večer aj dvaja chlapci. Prišli tam, treba uznať ilegálne, nikde inde sa však pod holým nebom nedokázali bez obáv držať za ruky.
Predtým sa o to na verejnosti odvážili len na festivaloch Pohoda a Grape a na Pride, aj to tak, že sa stále obzerali a skrývali, aby ich nikto neodfotil. Bol október, večery boli studenšie, no radi sa chodili prechádzať na Palisády.
Rok 2011: Hlas Gorily bol silný, no časom sa stratil Čítajte Jeden z nich si pozrel správy na SME. Minúta po minúte sledovala dianie v parlamente.
Stránka najprv nefungovala, skolabovala pre vysokú návštevnosť. Práve padla Radičovej vláda, hlasovanie vraj premiérka prijala s pokorou a so vztýčenou hlavou, na fotke však nepôsobila nadšene, skôr zdrvene.
Chlapci sa rozhodli, že sa k parlamentu pôjdu pozrieť, z Kochovej záhrady to bolo celkom blízko. Zrejme čakali, že sa pred bránami odohrá nejaký cirkus, možno nejaký protest.
Nič také dramatické sa nekonalo: no dalo sa už vtedy tušiť, že nálada v krajine bude niekoľko nasledujúcich rokov klesať.
Potvrdil sa predpoklad, že zmeny sú tu pomalé a treba pri nich preskakovať priveľa polien z minulosti. Pýtali sa: nebolo by lepšie odísť?
Jeden odpovedal áno, jeden odpovedal nie. O pár týždňov zverejnili spisy Gorila, krátko na to sa chlapci rozišli, jeden na Slovensku zostal a jeden odišiel.
