Jogurty a topený syr v igelitke na parapetnej doske zvonka. Žiadne spoločné priestory, preto si študenti zvyčajne vyniesli matrace na chodbu a tam večer posedávali a fajčili do zaváraninových pohárov.

Bývať v internáte v dvadsiatke mohlo byť zábavné. Ak vám stačili párky ohriate vodou z čajovej kanvice či vifón a nerobili ste si ťažkú hlavu zo švábov. Napríklad na bratislavskom Štúraku.
Srbi, ktorí prichádzajú cez pracovné agentúry na Slovensko, sa najviac sťažujú práve na ubytovanie v bývalých študentských domovoch a ubytovniach.
Stráviť čas v holej izbe, kde nie je chladnička, televízor či prístup na internet, je trochu ako za trest. V čase, keď sa prístup na web blíži k nároku na pitnú vodu, oni dostanú ponuku, ktorú si nemôžu dovoliť. Pritom nielen zábava, ale aj kontakt s domovom sú spôsob, ako sa rozptýliť a udržať hore koncom.
Lebo druhá najlepšia možnosť je stráviť čas pred dverami izby. Kde, samozrejme, neplatí, že všetci Srbi musia nažívať v porozumení len preto, že sú Srbi. Kto niekedy pracoval v zahraničí a stretával sa so slovenskou komunitou, potvrdí.