Matúš Mikšík je šéfredaktor Knižnej revue
Miesta, čo nie sú na mape / Pavol Rankov / Vydavateľstvo Slovart 2017
V prvej kapitole svojho nového románu Pavol Rankov imituje „cool“ písanie stredoškoláka, čo sa vysvetlí hneď v kapitole 2, takže „no spoilers, don’t worry“, len to teda hovorím, aby ste vedeli, ako to asi vyzerá, skrátka číslovky číslom, celá kapitola ako jedna dlhá veta plná nielen swagu, ale aj slov ako „virtuóz“ alebo „falanga“, ale aj aspoň niekoľkých nie nepatrične (nie, nie, ne, check it) pôsobiacich výrazov, ako štýlové „mrte“, and so on, no a nechcem povedať, že „celé zle“, ale ani nie „celé dobre“, a to je asi aj hodnotenie, ktorým by sa toto hodnotenie mohlo skončiť, lenže...
Prehrýzajúc sa tou prvou kapitolou (ako som už napísal – a zdôrazňujem to len preto, lebo vyššie uvedená veta môže byť ozaj nečitateľná – zvyšok knihy disponuje „normálnou“ štylistikou), uvedomil som si, že mi tam jeden zásadný „cool“ výraz chýba: „cringe“, resp. „cringy“.
Tu hľa, definícia z urbandictionary.com (čo je nie akademický, ale ľudový slovník – a navyše skutočný artefakt, zachytávajúci diskurz internetovej doby): „Keď niekto koná, alebo je taký trápny alebo nemotorný, že sa za dotyčného extrémne hanbíte a ste v rozpakoch“ (som preložil).
Táto definícia platí na margo prvej kapitoly stopercentne, ide síce – samozrejme – o napodobňovanie istého sociolektu, výsledok je však ozaj rozpačitý a slabšie povahy možno knihu po niekoľkých stranách odložia a ja si síce nemyslím, že by to bola nejaká veľká chyba, ale ani si nemyslím, že by to chyba nebola.
Striedmy rozprávač
Zvykne sa hovoriť, že niečo „ani nepoteší, ani neurazí“ – a ja k tomu zvyknem v prípade literárnych textov dodávať, že také sa hodnotia najhoršie, hoci by sa aj postupovalo analyticky a vyrátali by sa najprv klady a potom zápory, alebo aj v opačnom poradí, pri finálnej syntéze by sa nám to aj tak zlialo do obdobného guláša, aký tvoria prvé dva odseky tohto môjho textu.
I tak však môže byť produktívne rozmeniť si výsledný dojem na drobné. Čo teda v Rankovovom románe podľa mňa funguje a čo kríva?
