Autor je redaktorom MF DNES
Hovorí sa tomu obsesia, alebo krajšie – tvrdohlavosť. Pre Čechov, teda tých deväťdesiatdeväť percent, ktorým Európska rada a Európska komisia splýva do hanlivého označenia Brusel a o existencii nejakého Európskeho parlamentu majú len hmlistú predstavu, sa Európska únia a zmysel českej existencie v nej scvrkol do jediného slova: kvóty.
Nie na mlieko, nie na cukor, ale na migrantov. Slovo kvóty nadobudlo počas minulých rokov predstavu obrovskej príšery v podobe invázie moslimských mužov, ktorí prídu, znásilnia české ženy, české kostoly zmenia na mešity a vyhlásia šaríju za zákon, ktorý bude stáť nad všetkým.
Na základe kvót by v prípade Česka išlo len o prijatie najviac dva a pol tisíca žiadateľov o azyl a z nich len časť by bola z krajín, kde prevažuje islam – čo má so spomínanou predstavou asi toľko spoločného, ako má jašterica so stredovekou predstavou draka. No česká debata sa aj tak točí práve a len okolo kvót. A zrejme to tak bude aj v najbližších mesiacoch.
Český démon
Vytvoriť z jašterice dračiu obludu sa v minulých vyše dvoch rokoch podarilo prezidentovi Milošovi Zemanovi, zdatne plniacemu zadanie Kremľa oslabiť a rozložiť Úniu, ale aj „proeurópsku" sociálnu demokraciu, ktorá neustála tlak väčšinovo protieurópskych médií, sfanatizovanej a vydesenej časti verejnosti aj opozície na čele s ODS, ktorá s výnimkou TOP 09 hrala rovnakou kartou.
Dospelo to k tomu, že dnes sa „kvôli kvótam" v Česku hlasno hovorí o referende o vystúpení z Európskej únie, ktoré Zeman podporuje (hoci vraj bude hlasovať za zotrvanie), Okamurova extrémistická SPD si ho dáva ako podmienku podpory novej vlády.
