
Robert Fico chcel veľmi vládnuť. Natoľko, že v roku 2006 si privolal na pomoc politikov ktorí už raz Slovensko dostali do medzinárodnej izolácie.
Myslel si, že skrotí ich hlad po moci a budú im stačiť omrvinky. Ale Vladimírovi Mečiarovi a Jánovi Slotovi nestačili.
Nevedeli vládnuť iným spôsobom ako cez rodinkárstvo a čudné tendre, ktoré sa dostali do učebnice korupcie na Slovensku.

Bol to ten istý Slota, ktorý chcel malý dvor a dlhý bič pre Rómov a tanky na Budapešť. Jediná sila, ktorú kedy mal, pramenila z rozdúchavania národnostných vášní.
A Mečiar už vtedy smeroval na politické vrakovisko, ale tým, že ho Fico ešte pozval na jednu politickú jazdu, predĺžil jeho agóniu. Tým aj agóniu spravodlivosti.
Boli to aj časy Štefana Harabina, ktorého HZDS vytiahla zo súdu priamo do kresla ministra spravodlivosti. A on pomohol prežiť amnestiám, ktoré chránili Mečiarovu družinu.

Bol to čas, keď zbili vtedajšiu študentku Hedvigu Malinovú za maďarčinu a minister Robert Kaliňák ju označil za klamárku ešte predtým, ako by súdy akokoľvek rozhodli.
Nikdy sa jej neospravedlnil. Dnes to už zďaleka nie je jediná kauza, za ktorú Kaliňák dlhuje ospravedlnenie národu. A Fico ho vláči na pleciach dodnes.