Autorka je redaktorkou Lidových novin
Mal som to tušiť. Bol to prvý deň v mojom novom zamestnaní. Priviedli ma do open ofisu a ukázali útulný kút v tvare písmena G. Tam mi pridelili veľký stôl.
Potom podotkli: „Tu sedela naša hlavná účtovníčka, ktorá však bude čoskoro sedieť niekde úplne inde. Je po nej vyhlásené pátranie.“ Vtedy som sa tomu zasmial. Nevedel som, čo bude nasledovať. Teraz viem, že ten stôl je prekliaty.
Alexander Margolin sa usmeje, keď sa ho spýtam, či mu neprekáža, že si ho nahrám na diktafón. „Mne už teraz prekáža máločo."
Prišiel do Prahy na pozvanie organizácie Človek v tiesni, aby odovzdal Cenu príbehov bezprávia a skúsenosti z lágra.
Rozpráva mi svoj príbeh a znovu v určitých momentoch, akoby sám neveril, že to je vôbec možné: aby sa ruský inžinier ekonómie so špecializáciou na polygrafický priemysel, ktorý nemal s politikou nič spoločné, futbalový fanúšik klubu CSKA, otec dvoch dcér a manžel krehkej Jeleny počas jedinej chvíle zmenil na politického väzňa.
Aby sa z absolútne neznámeho muža stal symbolom občianskeho odporu. Bez toho, aby to on sám chcel.
Razia po deviatich mesiacoch
Prišli o siedmej ráno 20. februára 2013. Domová prehliadka u Margolinovcov prebiehala štandardne. Policajti zabavili oblečenie, ktoré mal Alexander na sebe 6. mája 2012. Vraj nepprekáža, že bolo mnohokrát vypraté a vyžehlené. Je to dôkaz.
Odkopírovali si dáta z počítačov. Potom Alexandra odviezli do budovy Vyšetrovacieho výboru na Ulici akademika Tupoleva v Moskve. Vypočúvali ho. Sľubovali, že keď sa prizná, čoskoro sa stretne s svojimi dvoma dcérami, manželkou i rodičmi. Že zase bude môcť žiť svoj obyčajný ruský život.
Lenže všetko sa začalo vyvíjať úplne inak.
