Autor je publicista, pôsobí v Londýne
Sedím tu a snažím sa napísať článok o voľbách v Katalánsku, pretože niet o čom inom písať. Bolo by zaujímavejšie písať o tom, či si Africký národný kongres, strana, ktorá v Juhoafrickej republike vládne posledných 23 rokov, zvolil za nového lídra niekoho iného ako exmanželku Jacoba Zumu, ale zatiaľ nepoznám výsledky.
Odhliadnuc od tohto niet ničoho nového okrem toho, že Donald Trump má prepojenie na Rusko. Takže to musí byť Katalánsko – a problém je v tom, že je mi jedno, čo sa v Katalánsku stane.
Voľby v Katalánsku budú napínavé. Vyhlásia ďalšie referendum? Čítajte Ďalšia skupinka, ktorá sa definuje zanedbateľným rozdielom v jazyku, náboženstve či dejinách, sa chce osamostatniť od inej, väčšej skupiny – v tomto prípade ide o „Španielov" –, ktorá sa definuje podľa širších a inkluzívnejších charakteristík rovnakého typu. A mne je to jednoducho úplne jedno.
A čo ďalej?
Možno, že po všetkých tých nezmysloch, čo sa udiali za posledný polrok – veľké demonštrácie na podporu nezávislosti, nelegálne referendum s cieľom vyprovokovať španielsky štát k prehnanej reakcii (podarilo sa), zatknutie viacerých lídrov hnutia za nezávislosť, prípadne dobrovoľný exil –, tak unavili väčšinu Kataláncov, že pred ďalším chaosom dajú prednosť autonómii v rámci Španielska. Ale nemyslím si to.
Väčšina môže byť taká rozzúrená trestuhodne prehnanou reakciou Madridu, že zahlasuje za nezávislosť od Španielska, a nakoniec ju aj dostane.
