Predstavte si, že je rok 1992 a otvoríte pizzériu. Prevádzka je malá, ale pizzu robíte dobrú a veľa ľudí si začne od vás objednávať cez telefón. Ak akurát neprijímate objednávku, vždy sa dovolajú. Ak by ste náhodou mali taký veľký nápor, že je telefónne číslo príliš často obsadené, zriadite si ďalšie telefónne číslo. Telefónna spoločnosť zarába, lebo vás spája so zákazníkmi a všetci sú spokojní.

Teraz si predstavte, že si cez ulicu otvorí predajňu veľká sieť pizzérií a zaplatí vašej telefónnej spoločnosti za to, aby boli vaše telefóny polovicu času obsadené a znela na nich reklama na konkurenčnú prevádzku. Vy samozrejme naďalej platíte tej istej spoločnosti za to, že máte telefóny. Podnikalo by sa vám v takom prostredí dobre?
Americký telekomunikačný úrad (po zmene vedenia pod Donaldom Trumpom) zahodil regulačné pravidlo, ktoré zakazovalo telekomunikačným firmám robiť podobné zásahy v biznise s internetovým pripojením. Volalo sa to sieťová neutralita a jeho prirovnanie k pizzérii používa rád spisovateľ Cory Doctorow. V praxi hovorilo toľko, že telekomunikačné firmy musia všetok obsah na internete prenášať za rovnakých podmienok. Nemôžu zrýchliť alebo spomaliť rôzny druhy stránok a majú fungovať ako digitálne potrubie od zákazníka k internetovým firmám. Zákazník si môže kúpiť väčšie potrubie, ale to je prakticky všetko.
Načo vôbec zavádzať reguláciu a prečo by problém nemal vyriešiť trh? Aký trh?