Chcel byť zmenou po ôsmich rokoch pravicovej vlády Mikuláša Dzurindu. Chcel vymeniť sociálnych netvorov, zrušiť druhý pilier aj rovnú daň. A keď sa dostal k moci, tak štvrtina národa plesala.
Hoci nenaplnil do dôsledkov svoje sľuby o okamžitom rušení pravicových reforiem, vybral si k sebe dvojicu, ktorá Slovensko už raz do medzinárodnej izolácie aj ku krachu dostala – Vladimíra Mečiara a Jána Slotu.
Rok 2008: Veľké kauzy prvej vlády Roberta Fica Čítajte Keď podpisovali koaličnú zmluvu, Robert Fico hovoril o presadzovaní politiky solidarity. Slota rečnil o „malom kroku pre nás troch a veľkom kroku pre slovenský národ, pre Slovensku republiku“.
Nakoniec sa ukázalo, že to bolo skôr naopak. Nedá sa povedať, že prvé dva roky sa len tak rozhliadali, ale zhruba v tomto čase to rozbehli naplno.
Najskôr to bol házedesácky Veľký Slávkov, potom esenesácke emisie s nástenkou a pomedzi to smerácky výmenný kurz, mýtny tender či Tipos. A len tak akoby mimochodom obmedzenie tlače novým tlačovým zákonom.
Mečiara a Slotu sme už poznali. Ale po tomto všetkom už začalo byť jasné aj to, čo sú zač Fico a jeho partia.
