Autor je publicista a člen Rady vlády pre Agendu 2030
Na Slovensku vraj máme okolo 300 vládnych alebo rezortných stratégií a programov. Prevažná väčšina má hodnotu hraničiacu s hodnotou papiera, na ktorom boli napísané.
Vláda sa nedávno pustila do ďalšieho: nazvala ho „Agenda 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj“. „Agenda“ by mala navrhnúť strategické ciele a víziu rozvoja krajiny do roku 2030. V januári Úrad vlády spustí proces účasti verejnosti na jej príprave, v júni ho predloží do OSN.
Agenda 2030 je šancou, ale riziko, že skončí rovnako ako spomenuté tri stovky prachom zapadajúcich stratégií a koncepcií, je mimoriadne vysoké. Vysoké riziko jej krachu vyplýva z viacerých faktorov.
V prvom rade agenda k nám prichádza zvonka – nie z osvietenia a konsenzu domácich politických elít. V roku 2015 sa členské štáty OSN zhodli na sedemnástich cieľoch pre trvalo udržateľný rozvoj a zhruba 160 podcieľoch. Na ich základe má teraz každá krajina predložiť svoju predstavu, na dosiahnutie ktorých sa chce do roku 2030 zamerať.
Keď vtáčka lapajú...
Vieme viac ako dobre, že naši politici na zahraničných fórach odkývnu kde-čo, čo však neznamená, že to aj naozaj mienia splniť. Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú – to vedia v NATO, kde sme pri prijímaní sľubovali dve percentá HDP na obranu, aj v OECD, kde sme pre zmenu sľubovali 0,35 percenta na rozvojovú pomoc. Prvý sľub plníme na polovicu, ten druhý na štvrtinku – a aj to len vďaka „kreatívnemu účtovníctvu“. Nechcené záväzky, tak ako aj nechcené deti, majú vysokú úmrtnosť.
