Fadil Rasoul preto zatelefonoval vodcovi strany Dr. Abdarovi Rahmánovi Ghasemlúovi do Paríža a povedal, že podpis dohody vyzerá veľmi reálne. 13. júl 1989 mal byť pre iránskych Kurdov rozhodujúcim dňom.
Aj preto pristúpila kurdská delegácia na všetky podmienky diktované iránskou stranou. Na tajné rokovanie smeli prísť len generálny tajomník Demokratickej strany iránskeho Kurdistanu Dr. Ghasemlú a jeho zástupca Rasoul. Museli sa zriecť ochranky. Podľa iránskej strany totiž mohlo dôjsť k dohode len v úzkom kruhu ľudí. Nikto sa o ich príchode do Viedne nemal dozvedieť. Ghasemlú vtedy urobil to, čo nikdy predtým. Odcestoval do Viedne bez toho, aby svojej dôverníčke a manželke Helene čo i len naznačil prečo. Dodržal všetky podmienky. "Neviem pochopiť, prečo to urobil," reagovala vtedy jeho manželka Helena.
13. júla 1989 dostala kurdská delegácia varovanie, že ich chcú Iránci zavraždiť. Opis nasledujúcej udalosti sa líši. Podľa kurdských zdrojov požiadal Dr. Ghasemlú o pomoc rakúske bezpečnostné sily. Rakúska polícia naopak tvrdí, že volanie o pomoc nedostala včas. Reakciu čelných kurdských predstaviteľov si vie dodnes málokto vysvetliť. Napriek hrozbám schôdzku nezrušili, ale pristúpili na to, že sa uskutočnila v súkromnom byte v 3. viedenskom obvode. Byt nebol zaistený ani zvonku, ani zvnútra, ani z ulice. Nemal žiadny bezpečnostný systém. Vchod a východ neboli kontrolované. A Iránčania prišli na rokovania ozbrojení.
Dr. Ghasemlú a jeho spoločník stále verili, že sa rokovania skončia úspechom. Ešte v tú noc boli zákerne zavraždení. Podľa rakúskej polície sa páchateľom atentátu podarilo utiecť.
m m m m
"Je to už osem rokov. Môjho manžela zavraždili vyslanci iránskeho prezidenta Rafsandžániho. A vďaka rakúskej vláde sa im všetkým podarilo utiecť," hovorí v exkluzívnom rozhovore pre SME vdova po zavraždenom vodcovi iránskeho disentu Helena Krulichová-Ghasemlúová. Dnes sa schováva na neznámom mieste vo Francúzsku. Udržiava kontakty len s veľmi úzkym okruhom ľudí, obozretne si vyberá známych. Mlčanie, ktoré sa voči Iránu neodvážia porušiť mnohé vlády, prerušila len preto, aby sa dovolala pravdy. Aj preto sa napokon odhodlala poskytnúť rozhovor nášmu denníku. Pani Helena je rodáčka z Prahy. Bývalé Československo opustila ako 18-ročná. Odvtedy pracovala pre Kurdov. Nie ako členka strany, ale ako manželka generálneho tajomníka Demokratickej strany iránskeho Kurdistanu, čo je rovnako namáhavá a nebezpečná funkcia. Ako manželka kritika iránskeho režimu sa musela sťahovať niekoľko desiatok ráz. Ani ako vdova nie je v bezpečí.
"Rakúska vláda zatkla hneď po atentáte dvoch z vrahov, jeden z nich bol vedúcim delegácie, ktorá rokovala s mojím manželom. Tretiemu sa podarilo utiecť," opisuje nasledujúce hodiny po viedenskom atentáte pani Helena. "Už na druhý deň však Iráncov Rakúšania prepustili. Mohammada Djafari-Sahrarudiho dokonca eskortovali rakúske orgány priamo na letisko Schwechat, aby čím skôr opustil krajinu. Oficiálne vyhlásili, že vinníkom sa podarilo utiecť." Pani Helena vie, že na polícii existujú písomné výpovede oboch zadržaných Iráncov. Napriek tomu, že sa v podstatných skutočnostiach veľmi rozchádzali, nechala ich polícia ísť. Je presvedčená, že vláda celý prípad utulala. "Tri roky sme sa snažili, aby rakúska vláda povedala pravdu o smrti môjho manžela. Ani právnici, ktorých som si najala, nemali úspech. O tri roky neskôr zavraždili rovnakí vyslanci iránskeho prezidenta aj nástupcu môjho manžela Sádika Šarafkindiho," dodáva pani Helena.
m m m m
18. októbra 1992 sedeli v reštaurácii Mykonos v berlínskej štvrti štyria členovia kurdskej delegácie. Sádik Šarafkindi, generálny tajomník Demokratickej strany iránskeho Kurdistanu a traja ďalší členovia strany. Do Berlína prišli na kongres Socialistickej internacionály. Okolo 23. hodiny vošli do berlínskej reštaurácie dvaja neznámi muži. Jeden z nich okamžite vytiahol samopal a začal strieľať. Tri roky po atentáte na Dr. Ghasemlúa tak prišiel o život ďalší vodca strany, jeho nástupca. Rovnako aj jeho traja kolegovia.
m m m m
Po troch a pol rokoch vyšetrovania prípadu, ktorý dostal názov podľa miesta vraždy, berlínskej reštaurácie Mykonos, vyniesol 10. apríla tohto roku svoj verdikt berlínsky súd. Predseda senátu Frithiof Kubsch nehľadiac na ohrozenie vlastného života vyhlásil, že "iránske politické vedenie" nariadilo v roku 1992 zavraždiť skupinu kurdských disidentov v berlínskej reštaurácii Mykonos. Dvaja hlavní obžalovaní boli odsúdení na doživotné väzenie, jeden muž na 11 rokov, jeden na päť a jeden bol obžaloby zbavený. Podľa súdu útok nariadil iránsky tzv. výbor pre zvláštne záležitosti. Vo výbore sú iránsky prezident Alí Akbar Hášimi Rafsandžáni, náboženský vodca Alí Chameneí a šéf tajných služieb Alí Fallahiján. Sudca Kubsch ďalej vyhlásil, že prípravu na likvidáciu vodcu iránskeho disentu inicioval minister tajných služieb Fallahiján. Aj Šarafkandího predchodca Dr. Ghasemlú bol podľa berlínskeho sudcu zavraždený v roku 1989 vo Viedni na príkaz Teheránu.