Autor je ekonóm, pôsobí v Prognostickom ústave SAV
Roky 2015 a 2016 boli pre Slovensko dobré. A rok 2017 ešte lepší. Ekonomickí historici raz označia roky 2015 až 2017 za zlaté časy.
Slováci patria k najväčším hundrošom Európy. Každý dobrý Slovák preto existenciu zlatých čias okamžite zamietne s poukázaním na osobné dojmy a názory. Čísla však nepustia.

Ekonomika rástla slušným tempom, inflácia bola veľmi nízka, platy rástli svižne, nezamestnanosť zas rýchlo klesla. Slovensko malo zo všetkého len to najlepšie. Aspoň dočasne.
Zlaté časy slovenskej ekonomiky oceníme, až keď sa skončia. Ľudia si radi ekonomický vývoj zosobňujú. Hádajú sa, za čo dobré a zlé môže vláda, čo urobila, neurobila, alebo mala urobiť. Pravda o malej otvorenej ekonomike je taká, že v dobrom i zlom reaguje predovšetkým na vonkajšie podnety.
Za ekonomický rast Slovenska bude vždy zodpovedný najmä zahraničný obchod. Aj keď rast hrubého domáceho produktu už niekoľko rokov ťahá domáca spotreba (rozumej rast platov a pokles nezamestnanosti), bez priaznivého vývoja v eurozóne by sme sedeli doma bez roboty a s prázdnymi vreckami.
Skončilo sa obdobie deflácie
Slovensko bolo zlopovestné kombináciou vysokej nezamestnanosti a nízkych platov. Pričom druhé vyplývalo z prvého. V roku 2017 sa už na trhu práce naplno prejavila generačná výmena.
Silné populačné ročníky z prvej polovice 50. rokov odchádzali do dôchodku a na ich miesto prichádzali veľmi slabé ročníky z rokov 90. Každoročne tak na trhu práce vzniká diera 30- a až 40-tisíc pracovných síl.

Slovenskí zamestnávatelia sa ju snažia plátať dovozom Srbov a Ukrajincov. Rýchlo zistia, že to stačiť nebude. Bude sa treba poobzerať aj po exotickejších zdrojových krajinách. Slováci rýchlo skúsia, ako (ne)chutí imigrácia a multikulturalizmus.
Demografický vývoj na Slovensku nie je ničím výnimočný. Odchod silných populačných ročníkov do dôchodku je hlavným faktorom rekordne nízkej nezamestnanosti aj v USA.