zovať. Hoci sa do nej rozhodla vstúpiť len polovica zamestnancov, práva mali byť rovnaké. Ani riaditeľ nemal väčší podiel ako ostatní spoluvlastníci. Po schválení projektu na ministerstve privatizácie - čo by mala byť pre FNM záväzná smernica - sa zdalo, že treba len čakať na rozhodnutie. Zrazu sa však vynorila firma, ktorá podľa palivárov vznikla len štyri dni pred privatizačným rozhodnutím - a FNM akceptoval jej projekt. Palivári upozorňujú na personálne prepojenie jej konateľov s ďalšími privatizačnými spolkami, ktoré spolu spravujú majetok hodný stámilióny, ba miliardy korún. Jeden z konateľov je dokonca úzko napojený na ústredie HZDS. Ďalej sa zamestnanci Palív dozvedajú, že firmy tohto prepletenca neplatia za sprivatizované podniky, ba v donedávna najprosperujúcejšom slovenskom autodopravnom podniku vraj už nemajú ani na mzdy. Rozhodnutie FNM napokon vyhlásil za neplatné aj krajský súd - na vlastníctve však FNM nič nemenil.
Sťažnosti palivárov až po premiéra, ktorý tak vehementne sľuboval zamestnancom dať ich fabriky, sa končia vetami, ktoré sú akoby odpísané z odpovede FNM na prvý protest zamestnancov. Pred týždňom z ničoho nič firma protežovaná Fondom odstúpila zo scény. Fondu sa naskytla možnosť celú vec dostať zo stola čistým spôsobom - ak by boli palivári ochotní zabudnúť na rok zbytočných trampôt - a priklepnúť spoločnosť zamestnancom. Nestalo sa tak. Namiesto toho FNM eskaluje konfrontáciu - prečo asi? Odpoveďou je možno aj to, že palivári boli ziskoví, ale uhlím sa kúri čoraz menej. Podľa niektorých názorov totiž vôbec nie je zaujímavá firma, ani uhlie pre nemocnice a starobince. Zaujímavý je pozemok, na ktorom a. s. Palivá stojí. Je prakticky v centre mesta, ako stvorený na pozemkové špekulácie. To by vysvetľovalo aj to, prečo Palivá mala dostať spoločnosť, ktorá má zjavne viac dlhov ako podnikateľských projektov. Nejde o firmu, ani o zamestnancov.
