Autor je teológ
Na Slovensku opäť ožíva kultúrna vojna tzv. konzervatívcov a liberálov. Po relatívne pokojnom období, vyplnenom len trestaním nekonformného kaplána Pavlúsa a docenta Prostredníka v evanjelickej cirkvi, sa črtá ďalší frontálny útok ortodoxných konzervatívcov.
Biskupi píšu v pastierskom liste, že liberalizmus a nezosobášené páry odporujú katolíckej identite, Anton Chromík a Marian Kuffa spustili iniciatívu Zastavme zlo z Istanbulu!. Na zákopovú vojnu sme síce zvyknutí, no v tomto prípade je dôležité, aby sme na aktivity konzervatívnej lobby neodpovedali len mávnutím rukou a stručnou poznámkou o bigotných katolibancoch – prípadne bezbožných liberáloch, čitateľ nech si vyberie.
Ako odpovedať biskupom
Témou adventného listu biskupov je katolícka identita. Tá podľa nich stojí na odmietaní liberalizmu, rodovej rovnosti, manželstiev osôb rovnakého pohlavia či spolužitia nezosobášených párov.
Nechýba konzervatívny refrén: byť katolíkom znamená odmietať potraty a eutanáziu. No a konečne v závere negatívneho je katolícka identita postavená do protikladu s rasizmom a pravicovým extrémizmom.
Všimnime si, že identita je definovaná ako to, čo katolicizmom nie je.
“Na Slovensku sa dlhodobo presadzuje naratív, že kresťan musí byť konzervatívcom. Nie je to pravda. Neexistuje jediný správny spôsob interpretácie biblických textov.
„
Miesto pozitívneho popisu samého seba ponúkajú biskupi zoznam toho, kým katolíci podľa nich nie sú.
Problém negatívne definovanej identity je vo svetle ich listu zjavný: ak katolicizmus stojí na tom, koho všetkého je nutné netolerovať, musia si zrazu biskupi v závere zoznamu ujasniť, kde sa intolerancia končí.
Netolerovať ľudí pre svetonázor (liberáli), okolnosti (rozvedení, ženy, ktoré podstúpilii potrat) či pre sexuálnu orientáciu je nutné, odmietať ľudí pre ich farbu pleti, národnosť a náboženstvo, naopak, neprípustné.
Keby sa katolícki biskupi pokúsili definovať svoju identitu pozitívne, nemuseli by následne riešiť to, koho presne môžeme odmietať a koho už nie.
