Hrôza, des, hnus, hnev, zmar. Vrstvenie zlých emócií, ktoré sa zbiehajú nad spoveďou únoscu Kováča ml., sublimuje až do pocitu, že takéto zneužitie orgánu štátnej moci je ešte aj medzi výsostnými znakmi mečiarizmu jav extrémne obscénny.
Silné podozrenie, že Kosík si buduje parketu na dohodu o vine a treste, isteže visí nad týmto „coming outom“.
Zdanlivo nepodstatné detaily, ktoré opisujú atmosféru, štábnu kultúru a ducha doby (nielen) v SIS, sa však vcelku plynulo núkajú do záveru, že súvislostí s pravdou (realitou) je celkom dosť.
Ľuboš Kosík: Chcem sa brániť a chcem povedať pravdu Čítajte Iste nie je vylúčené, že ten príslovečný diabol, ktorý je ukrytý v detailoch, sa hlbším znalcom príbehu zjaví neskôr.
Nech už však nazeráme na Hrbáčka – Svěchota to už má za sebou – odkiaľkoľvek, dlhoročný pobyt v Leopoldove je preň to najmenej.
Aha. Každé zamlčanie výrazu Lexa, ktoré sa opakuje na miestach, kde by sa očakávalo, vedie až k podozreniu, že jednou z point môže byť vyťahovanie z močiara neslávne slávneho exriaditeľa.
Nechajme sa prekvapiť, čo z toho vzíde, ale veľké oči nemajme.
