Nad obžalobou. ktorú spísala EK proti Poľsku, sa vznáša široká zhoda: krok je správny už len preto, lebo v hre je kredit EK samej, ako aj EÚ ako spolku hodnôt.
Hm, hm. Žiaľ, aj keď sa vec javí samozrejmosťou, EK sa zachovala hlúpo a zle. Čisto vecne (skutkovou podstatou) môžu byť obvinenia aj opodstatnené, veď to, čo stvára Kaczyńského režim so štátom, člen EÚ nesmie a nemá.

Teória je to pekná, existujú však aj relevantnejšie skutočnosti než napríklad výmena predsedov nižších súdov priamo ministrom, konštrukcia celej Súdnej rady politickou voľbou či – horribile dictu – menovanie sudcov najvyššieho súdu ministrom spravodlivosti.
To všetko je Kaczyńského Poľsko, avšak nech k tomu hneď priradíme ďalšie najkrikľavejšie výčiny – perzekúcia občianskej opozície, „polonizácia“ médií na čele s verejnoprávnym – podstatnejšie a kľúčovejšie je čosi iné: eskalácia roztržky medzi „západnou EÚ“ a minimálne V4 (pridá sa zrejme aj Pobaltie), do ktorej krok EK vháňa nový jed a nové hĺbky.