Skutočnosť, že najdrahšia elektrina vo V4 (aj širšie) je pre slovenské firmy, obnažuje až na dreň známy bonmot, že „stabilné ceny energií sú silnou stránkou politiky Smeru“. Presne tak.

Po faktúrach od distribučiek to ilustrujú aj čerstvé štatistiky Eurostatu. Samozrejme, nič nové to nie je. Výdavky na energie už roky gniavia slovenské podnikanie.
Odkaz premiérovi Ficovi (a figúrke Jahnátkovi) takto nemôže byť iný než naposledy: Zreálnite tzv. tarifu za prevádzkovanie systému (TPS), do ktorej ukrývate dotácie na „alobalové“ bane, a aj obnoviteľné zdroje.
Dá sa len opakovať, že je dokonale absurdné, ak krajina, ktorá sa hlási k parížskemu paktu o klíme, subvencuje ťažbu najšpinavšieho zdroja, aký vôbec existuje.
A potom sa dá pozrieť aj na „zelené“ zdroje. Trebárs určiť podľa českého vzoru akýsi strop, nad ktorým by dotácie nešli na ťarchu podnikateľov, ale rozpočtu.
Rečiam, že „stabilné ceny energií vždy svedčili mojim vládam“, sa budeme i naďalej smiať, ale zopár bankrotom sa azda ešte predíde.