Možno si raz budeme pamätať 2018 rok ako jeden z ďalších dejinných osmičkových rokov, ktoré sprevádzajú slovenské dejiny. V porovnaní s ostatnými: tridsaťosem, štyridsaťosem, šesťdesiatosem sa však predsa len v niečom líši.
Nebude, zdá sa, rovnako dramatický, škody napáchané hlúposťou a radikálmi sa nedajú porovnať s následkami tých období, ktoré trvalo traumatizovali slovenskú spoločnosť v minulosti. Nová osmička sa bude odvíjať od dvoch vecí.
Odbornosť je minulosť
Prvou je pud sebazáchovy strany Smer, z ktorej začínajú odchádzať tí, ktorí dlhé roky robili premiérovi odborné krytie. Odchod Mareka Maďariča, bývalého korunného princa, je iba začiatkom procesu, v ktorom budú v nejakej podobe pokračovať Kažimír, Pellegrini a možno ďalší.
Do konca budúceho roka sa môže premiér ocitnúť v rukách neschopných ministrov a nominantov typu Jahnátek, Vážny, Žiga a logicky bude tomu musieť prispôsobiť program aj verejné vystupovanie.
Smer sa začal po tragickom období vlády s Mečiarom a Slotom vyhraňovať ako odborná strana a len málokto si dnes uvedomuje, že Martin Filko rozvinul naplno svoju začínajúcu kariéru u Petra Kažimíra, že na ministerstve financií začali pracovať vysoko kvalifikovaní ľudia ako Ivan Lesay, Michal Polák, že ľudia, ktorými sa obklopoval Maďarič pri tvorbe zásadnej legislatívy na obrodu slovenskej kultúry, patrili k tomu najlepšiemu, čo krajina ponúkala.
Odbornosť niektorých ministerstiev nikto nespochybňoval, talent Martina Filka alebo Zory Jaurovej u Maďariča dokázali oceniť aj tí, ktorí majú tendenciu používať na vládu Smeru skratku hodiacu sa na zločinecké kartely.
Premrhaná šanca
Smer však nebol neschopný obnoviť sa a zbaviť sa väzieb na skutočne zločinecké postavy z minulosti. V tieni štadiónov, diaľnic, cetéčok sa stále obšmietali šmejdi, predražovali, čo sa dalo, okrádali a zbytočne sa teraz premiér každý týždeň rozčuľuje, že sa v súvislosti s nimi hovorí ako o skorumpovaných.
