Rok 2017 si možno budeme pamätať ako rok spochybňovania liberálnych istôt. Oslabenia viery v spoločenský vývoj a osvietenie, ale aj v našu schopnosť pochopiť ľudské správanie a ľudské slabosti.
Napríklad korupcia. V polovici roku vedci zverejnili štúdiu v časopise Nature/Human Behaviour, v ktorej opísali, prečo bežné protikorupčné stratégie, ktoré fungujú v stabilných a bohatých demokraciách, môžu inde zlyhať.
Zistili napríklad, že ľudia, ktorí vyrastajú v korupčných krajinách, sú sami oveľa viac naklonení ku korupčnému správaniu – že korupcia je vysoko nákazlivá a že transparentnosť nemusí automaticky pomôcť v boji proti korupcií, ale práve naopak...
Dôvodom je, že pravidelné odhalenia médií o korupčnom správaní politikov „odhaľujú racionalitu nízkych príspevkov do verejnej pokladnice a dokazujú, že väčšina lídrov do nej neprispieva.“ Inými slovami, aféry typu Bašternáka či Gorily nielenže demotivujú časť spoločnosti, ale hlavne potvrdzujú, že sa bez korupcie nedá nič dosiahnuť. Najmä v situácii, keď je politický líder silný a inštitúcie sú slabé.
