Autor je ekonóm a pedagóg
Po takmer roku a pol prokrastinácie sa rokovania medzi Britániou a Európskou úniou posunuli a opäť je na stole otázka, kto koho potrebuje viac. Daniel Kaiser z Echa24 pre .týždeň píše, že ak sa nepodarí vyrokovať čo najvoľnejší obchod, je to Únia, kto má viac čo stratiť.
Dôvodom by mal byť fakt, že kontinentálna Európa na ostrovy vyváža približne o sto miliárd eur viac, než z Británie importuje. Kaiser nie je jediný, kto sa drží tejto myšlienky. V januári prišiel s rovnakým argumentom Richard Sulík.
Na Kaiserovej a Sulíkovej logike je mnoho zaujímavého a implicitný predpoklad, že keď je človeku po darovaní pol litra krvi nevoľno, kôň musí po litrovom krvácaní rovno odpadnúť, je tou menej zaujímavou perličkou. Pre úplnosť však nezaškodí pripomenúť, že kým takmer polovica britského exportu smeruje do Únie, iba osem percent vývozu zvyšných členských krajín putuje na ostrovy.
Zaujímavejším aspektom tejto debaty je, akí ochotní sú ekonomickí liberáli stotožniť benefity z medzinárodného obchodu s exportom. Niežeby išlo o nepoznanú myšlienku, ale práve ekonomický liberalizmus má boj proti tejto idei hlboko vrytý v genetickom kóde. Od Adama Smitha a jeho boja proti merkantilizmu, Bastiatovej Petície výrobcov sviečok po Friedmanovu Slobodu voľby.
