Autor je publicista
Pred pár dňami sa mi dostalo do rúk jedno z posledných čísel populárno-vedeckého magazínu New Scientist. Ilustrácia na obálke zobrazuje dieťa, ktoré sa snaží nakresliť svoju rodinu. Možno na domácu úlohu, alebo len tak samo pre seba, vyfarbuje svojich najbližších.
Tradičná rodina, otec, mama a deti však predstavuje iba jeden z možných obrázkov. Na detských kresbách vidíme aj dve mamy s dieťaťom, single rodiča s potomkom či veľkú rodinu, kde nie je jasné, ktorý z dospelých je vlastne biologickým rodičom.
Témou čísla je otázka – čo to znamená, ak väčšina detí vyrastá v netradičných rodinách? V USA a Veľkej Británii totiž už viac ako polovica detí žije mimonukleárnej rodiny, na akú sme boli zvyknutí.1
V nosných článkoch sa snažia autori zhrnúť poznanie, ktoré sme za posledné desaťročia nadobudli o netradičných rodinách. Výsledky vedeckého bádania naznačujú, že prebiehajúce zmeny v rodinných vzťahoch neprinášajú žiadnu pohromu, minimálne z pohľadu výchovy detí.