Po prvom kole to bolo prekvapenie, po druhom už celkom veľký šok. V novembri 2013 zavŕšil Marián Kotleba svoju snahu o prienik do veľkej politiky, neostal len vrecom zemiakom a stal sa banskobystrickým županom.
Už vtedy to mala byť výstraha pre všetkých, že ak sa nezmení spôsob politiky, ale najmä ľudia pozitívne nepocítia jej reálne vplyvy, bude extrémistická časť politického spektra rásť. Nestalo sa, práve naopak. Aj preto mohol Kotleba veľmi pohodlne o tri roky vystúpať až do celoštátneho parlamentu.
O tom, čo by mali robiť politici, čo orgány činné v trestnom konaní alebo čo školstvo, sa odvtedy popísali traktáty. Niektoré veci, ako napríklad práca polície v oblasti, sa aspoň trochu zlepšili, iné, ako úroveň verejnej diskusie, skôr naopak.
Rok 2013: Ľudia dali prednosť fašizmu pred Smerom Čítajte Lenže oproti novembru 2013 máme dnes tri veľmi podstatné informácie. Už to nie je len neurčitá masa, ktorú kde-tu niekto nazve extrémistami. Sú to konkrétni ľudia, ktorí vyliezli zo svojich skrýš. A preto sa dajú konfrontovať.
Zároveň ukázali, že okrem malých výnimiek, ktoré konajú z ideologického presvedčenia, väčšine aj tak ide prospechárstvo.
Dobrý plat, miestečko pre manželku či kamarátov z mokrej štvrte. A teda v skutočnosti naozaj nie sú tou najhoršou možnou, ale predsa pre niekoho len nejakou alternatívou.
No a do tretice po štyroch rokoch sa ukázalo, že ak demokratická spoločnosť chce, vie ich relatívne pohodlne poraziť. Dôležité je, aby žiadna z jej častí v budúcnosti neskĺzla k ich metódam.
